VATRA K 80. VÝROČIU SNP

V piatok 30. augusta 2024 sme v našej obci pri príležitosti okrúhleho výročia SNP, položili veniec k Pamätníku padlým. Po príhovore starostu Ing. Jána Adamova sme sa presunuli na futbalové ihrisko, kde podujatie pokračovalo kultúrnou časťou a zapálením vatry.

Ďakujeme všetkým občanom a poslancom, ktorí si prišli uctiť SNP a pamiatku ľudí, ktorí zahynuli počas 2. svetovej vojny a rovnako ďakujeme všetkým, ktorí sa podieľali na prípravách a pomáhali aj počas samotného priebehu celého podujatia.

Príhovor starostu obce Ing. Jána Adamova:

Vážení spoluobčania.

Máloktorá udalosť zo slovenských dejín púta na seba takú veľkú pozornosť a toľko protirečivých interpretácií zo strany nielen historikov, ale aj publicistov, umelcov a politikov, ako dramatické udalosti, ktoré sa u nás odohrali pred osemdesiatimi rokmi. Už spomínaný fakt nás oprávňuje konštatovať, že v ňom „tikali hviezdne hodiny“ slovenského národa.

V dejinách ľudstva sa raz za čas vyskytnú vzácne udalosti a procesy, ktoré „trhnú dejinnou oponou“. Za krátky čas ovplyvnia vývoj národa, štátu, spoločnosti i jednotlivca do takej miery, na akú inokedy treba dlhé roky či desaťročia. Podobnú úlohu zohrala aj „nežná revolúcia“ z novembra 1989. Isto nie je náhoda, že obe udalosti sa stali štátnymi sviatkami, teda oficiálnymi symbolmi dnešnej Slovenskej republiky.

Slovenské národné povstanie nebolo nejakým samorastom, náhodnou udalosťou, alibizmom vykúpiť sa z hriechov ani neuveriteľným sprisahaním alebo zradou vlastného štátu a národa, ako ho už počas jeho priebehu hodnotili vládne elity ľudáckeho režimu. Bolo neoddeliteľnou súčasťou celoeurópskej protifašistickej rezistencie a z chronologického hľadiska prebiehalo v kontexte s inými podobnými udalosťami v Európe: S povstaním vo Varšave a v Paríži v auguste 1944, v tom istom mesiaci došlo k protifašistickému prevratu v Rumunsku, nasledujúci mesiac v Bulharsku.

Veľmi dôležitou, no často zabúdanou stránkou SNP bol jeho morálno-politický odkaz: Hlavnou ozbrojenou silou povstania bola armáda. Po príchode nemeckých okupačných vojenských a policajných jednotiek na Slovensko koncom augusta 1944 slovenská armáda začala plniť jednu zo svojich základných povinností: brániť územie štátu proti agresorovi a okupácii. Stalo sa to v takejto podobe prvýkrát v československých moderných dejinách – na rozdiel od udalostí z rokov 1938 – 1939 alebo z augusta roku 1968.

K historickému, keď už nie vojenskému, úspechu tejto udalosti prispeli aj desaťtisíce občanov, ktorí napriek hrozbám režimu ukrývali pred Povstaním i po ňom politicky a rasovo diskriminovaných, pomáhali partizánom a vojenským zajatcom na úteku. Skôr na základe svojho humanistického zmýšľania a svedomia ako dajakých ideologických poučiek.

Slovenské národné povstanie vyvolalo krutú pomstu nacistov najmä na civilnom obyvateľstve, ktorej obeťou sa stala aj naša dolina a ktorej dôsledky si spolu s Kľakom pripomíname dodnes.

Celkovo bolo okolo 5000 obetí, vypálených bolo vyše 102 obcí. Povstanie bolo potlačené a jeho aktéri museli pred jednotkami Wehrmachtu utekať do hôr alebo do oslobodených častí Európy.

Už samotný fakt, že sa povstalcom podarilo udržať rozsiahle územie približne tridsiatich okresov dva mesiace, vyvoláva obdiv. Čo je však najdôležitejšie, Slovenské národné povstanie zaradilo Slovensko medzi víťazné krajiny druhej svetovej vojny. Povstaleckú armádu uznali ako súčasť spojeneckých síl Sovieti, Američania aj Briti. Do povstania sa zapojilo cez 80 000 ľudí z 33 národov celého sveta. Išlo o jedno z najväčších ozbrojených vystúpení v Európe a významne prispelo k porážke Hitlera.

Pravdaže, druhá svetová vojna by bola skončila víťazstvom protihitlerovskej koalície aj bez povstania na Slovenku. Napriek tomu SNP vytvorilo na dva mesiace v tyle ustupujúcich nemeckých armád súvislý vojenský front, ktorý na seba viazal časť branných síl nepriateľa, spôsoboval mu značné materiálne i ľudské straty a hlavne prerušil alebo sťažil ich zásobovanie. Povstalecké územie spočiatku predstavovalo veľkú časť územia, kde žili dve tretiny jeho obyvateľov. Tí jednak zabezpečovali zásobovanie bojujúcej armády a partizánskych jednotiek, jednak v mimoriadne náročných podmienkach udržiavali v chode tunajší hospodársky, administratívny a celý verejný civilný život. Uvedený fakt oprávňuje konštatovať, že vyvrcholenie protifašistického odboja na Slovensku malo široký celonárodný charakter.

Jasným a čitateľným odkazom Slovenského národného povstania je potom skutočnosť, že pre väčšinu Slovákov bol neprijateľný život v režime, ktorý stál na nadradenosti jedných nad druhými a na popieraní ľudských práv.

Dnes, rovnako ako pred desaťročiami, je hrozbou snaha podmaňovať si druhých hrubou silou. Hrozbou sú autoritatívne režimy, ktoré majú ambíciu znovu a znovu sa vracať, hoci v nových, reinkarnovaných podobách.

Udalosť, ktorú si dnes pripomíname, nám z hĺbky histórie odkazuje, že civilizačné hodnoty sa musia brániť ešte v predpolí, skôr ako sa objavia iba prvé náznaky ich ohrozenia, nie až na poslednej hradbe, ako sa to stalo v druhej svetovej vojne. Tento odkaz Povstania, majme, prosím, na pamäti, lebo je to odkaz vykúpený krvou a obeťami, aj našich priamych predkov. Prijmime preto svoju zodpovednosť za Slovensko a nesme ju tak statočne, ako to dokázala povstalecká generácia."

Ďakujem za pozornosť.